Vetry

Mistrál

Mistrál je letný vietor. Fúkať začína medzi 10. a 11. hodinou (plus-mínus dve hodiny), silnie až do 15. hodiny, do 17. hodiny fúka nepretržite a potom sa v priebehu niekoľkých minút upokojí, prípadne nastane úplné bezvetrie (samozrejme aj tu sú rozdielnosti, hoci len nevýrazné).
Vietor obyčajne fúka z mora na pevninu, v určitých miestach to však nemusí platiť. Ak berieme do úvahy celkovú polohu jadranského pobrežia, ktorá sa tiahne od severozápadu na juhovýchod, prevládajú vetry smerujúce z juhozápadu až severozápadu s možnými až 10 stupňovými odchýlkami). Smer vetra sa smerom na juh nepatrne mení v závislosti od polohy pobrežia. Keďže mistrál je typickým príkladom lokálneho termického vetra, jeho silu určuje teplota na pobreží. Okrem toho jeho smer akoby „nasledoval dráhu slnka“, následkom čoho sa smer vetra točí a v popoludňajších hodinách fúka zo severných smerov. V čase jeho najväčšej sily, od poludnia až do neskorého popoludnia, dosahuje 3. až 5. stupeň Beaufortovej škály. Mistrál je najsilnejší pozdĺž menej skalnatého južného pobrežia, ale najmä v oblastiach medzi dlhými ostrovmi strednej Dalmácie, kde môže potrápiť menšie plavidlá počas svojho popoludňajšieho vrcholu.
Tak či onak mistrál je vietor, ktorý zvestuje pekné počasie, resp. prichádza s ním. Ak nás nepríde na poludnie príjemne osviežiť, môžeme očakávať príchod búrkových vetrov, prípadne saharské alebo skôr tropické (vlhké) bezvetrie. V severnej časti Jadranského mora môžete očakávať plavbu na „mŕtvom mori“: dlhé, monotónne a pomerne vysoké vlny a plavba v nepríjemnom dusnom ovzduší pozdĺž prúdu. V takomto období je najlepšie nabrať kurz pobrežie a stráviť deň plávaním a potápaním.

Široko

Miestny názov jugo jasne naznačuje, že vietor fúka z južných smerov, najčastejšie z juhovýchodu. Používajú sa aj názvy sirocco a scirocco v talianskom jazyku. Vietor často sprevádza dusné počasie a výrazné zvýšenie relatívnej vlhkosti. Obloha je obyčajne zatiahnutá a môžu sa vyskytnúť aj zrážky. Široko nie je v letnom období len alternatívou mistrálu (keďže ohlasuje zlé počasie), ale môže byť aj predzvesťou dlhotrvajúceho nestáleho počasia. V zimnom období široko zvestuje nástup zlého počasia s dažďom, vlhkom a nepríjemnou všadeprítomnou hustou hmlou, ktorá dokáže premočiť oblečenie až do „poslednej nitky“. V jeseni so sebou prináša nebezpečenstvo víchrice so silným dažďom. Aj keď v lete sila vetra neprekročí 7. stupeň Beaufortovej škály, v zime môže dosiahnuť až 9. stupeň a pri svojej vlhkosti a váhe predstavuje vážne nebezpečenstvo pre všetko, čo sa plaví na Jadrane.

Keďže tento vietor fúka pozdĺž pobrežnej čiary a v úžinách medzi ostrovmi, môže zdvihnúť vlny až do výšky 4 metrov (najmä v severnej časti Jadranu), ktorým sa neubráni žiadna časť pobrežia. V tejto súvislosti si treba všímať sprievodný úkaz „hromadenia“ vody v severnej časti Jadranu, ktorý zaplavuje pobrežie a cesty na súši. Tento úkaz volajú Benátčania „acqua alta“ alebo „vysoká voda“. Zasluhuje si pozornosť už len kvôli kotveniu, prípadne ak máte auto zaparkované v tesnej blízkosti pobrežia!

„Výhodou“ vetra široko je, že na seba upozorní v dostatočnom predstihu. Na oblohe sa objavia závojové oblaky s dlhými vláknami a niekedy aj „zatočenými chvostmi“. Neskôr, niekoľko hodín pred nástupom vetra široko, zakryjú celú oblohu altokumulusy v tvare barančekov. Teplota spravidla mierne stúpne, vlhkosť prudko stúpne a viditeľnosť sa zhorší kvôli oparu. Tlak vzduchu náhle klesne, smer vetra sa stále mení. Neskôr sa ustáli, pričom vietor fúka z juhu až juhovýchodu, dvíha sa až pokým na druhý alebo tretí deň nevyústi do možnej búrky. Tlak vzduchu po daždi a vyjasnení začne ihneď stúpať.

Upozornenie:
Pred ustálením veternej činnosti (2. alebo 3. deň) sa smer vetra môže výrazne meniť a ak začne v krátkych intervaloch fúkať zo západu alebo dokonca zo severozápadu, môžeme očakávať príchod jeho najničivejšej podoby s názvom „lebićada“ (ale má aj iné názvy napr. „libeccio“ alebo „lebić“). Lebićada má tendenciu pováľať všetko, čo jej stojí v ceste a aj keď zvyčajne netrvá dlhšie ako dve hodiny, môže spôsobiť značné škody, ba dokonca vyvolať vzdušné víry („pijavica“ alebo „tromba“), ktoré pri svojom ničení vytrhávajú všetko, čo nie je „zabetónované“. Pri víchrici dosahuje rýchlosť vetra v nárazoch 8. až 11. stupeň Beaufortovej škály. Ak nahliadnete do tabuliek, ktoré vysvetľujú postup na určenie rýchlosti vetra podľa vonkajších znakov, zistíte, že pri 10. stupni Beaufortovej škály sa uvádza toto: „Mimoriadne vysoké vlny, vietor unáša morskú penu (nie kvapky!), nulová viditeľnosť a biele more.“ Toto je opis vetra 10. až 11. stupňa Beaufortovej škály tak, ako sa nám javí z pobrežia alebo z veľkej nákladnej lode. Ale ak sa nachádzate na plavidle menšom ako je zaoceánska loď, opis je stručnejší: more splynie so vzduchom a ťažko určiť, kde je hore a kde dole. Nepochybne v takýchto prípadoch je na palube akejkoľvek lode (ak to pravda nie je ponorka) len jeden kapitán – more!

Ak viete čítať podrobné predpovedné mapy, potom si pozorne všímajte jasné varovné signály v podobe vysokého tlaku nad južnou alebo centrálnou časťou stredozemia a úzkeho pásu nízkeho tlaku, ktorý sa tiahne od Biskajského zálivu smerom na juh Álp a ďalej naprieč celým Talianskom až po oblasť Panónie. Vzdušné prúdy nad južným stredozemím míňajú studený front nad Jadranom a odtrhávajú sa smerom k Alpám ako lavíny. Pri ich putovaní sa môžu vytvárať vzdušné víry.

Bóra (burja, bura) 

Bóra je najcharakteristickejším predstaviteľom miestnych vetrov, najmä východného pobrežia Jadranu. Je známy od Terstu až po Bar. Bóra je chladný a suchý vietor, ktorý prichádza v náporoch. Je nepríjemný pre suchozemcov, ale aj pre tých, ktorí sa nachádzajú na mori, keďže prináša výrazný pokles teploty a vlhkosti. Miestni obyvatelia hovoria, že bóra „čistí vzduch“, či dokonca „dezinfikuje“, pretože v zime rozháňa nepríjemné hmly a stuchnutý smogový opar. Po ustaní vetra si môžete vychutnať krištáľovo čistý ostrý a svieži vzduch s viditeľnosťou 50 km, prípadne viac, podľa toho, v akej nadmorskej výške sa práve nachádzate. Takúto viditeľnosť by ste mali využiť na výstup na najbližší končiar, pretože podobný výhľad sa vám už nikde nevyskytne!

Avšak na mori je bóra skôr prekážkou ako výhodou, pretože jej ďalšou charakteristickou črtou sú veľmi nebezpečné nápory vetra. Navyše bóra sa môže zdvihnúť sčista-jasna bez varovania, ak pravda neberieme do úvahy vysoký tlak vzduchu. Na príchod bóry nás niekedy upozornia aj zasnežené vrcholky vysokých pohorí, napr. Nanosu, alebo hrebene Velebitu či Biokova. Ak je na mori ticho alebo fúka mierny bríz z akéhokoľvek smeru a dolné okraje snehovej čiapky sa začnú odtrhávať, prípadne zosúvať dole svahmi, očakávajte príchod silnej bóry v priebehu niekoľkých minút. Zväčšovanie sa snehovej čiapky je signálom silnejúcej bóry. Smer vetra sa nemení, fúka zo severovýchodu, hoci v niektorých lokalitách sa môže stočiť o niekoľko dielov na sever alebo východ v závislosti od konfigurácie plošín pri pobreží, ktoré sú vlastne hlavnou príčinou týchto vetrov (Kras, Velebit, Dalmatinska Zagora a Biokovo). Hlavnou príčinou vzniku bóry je náhly prechod z horského do prímorského podnebia; čím je tento prechod rýchlejší, tým je vietor silnejší. Pohyb studenej a ťažkej vzdušnej masy z pohorí na pobrežie spôsobuje silný anticyklón, ktorý prichádza zo strednej a severnej Európy. Tieto studené kontinentálne vzdušné masy vysokého tlaku sa dajú do pohybu po vpáde ešte chladnejších vetrov anticyklónu a následne skĺznu z vysočín ako lavína, ktorá pohltí pobrežie a rozprestrie sa nad more pozdĺž celého pobrežia Jadranského mora. Vietor dosahuje najvyššiu rýchlosť (až 9. stupeň Beaufortovej škály) v najnižšom bode tejto „lavíny“, t.j. na pobreží a v blízkosti najpríkrejších svahov, napr. pod okrajom krasu v Terstskom zálive, naprieč východným pobrežím Istrie, pozdĺž celého Velebitského kanála a pod Biokovom. Bóra je trocha slabšia na západnom pobreží Istrie, v centrálnej Dalmácii a pozdĺž južných brehov Dalmácie (do 7. stupňa Beaufortovej škály), aj keď v niektorých najmä hornatých oblastiach môže dosiahnuť až 8. stupeň. Lokálne bóry sa však vyskytujú aj pod horskými priesmykmi. Studený vzduch, ktorý pri zostupe južnými svahmi naberá rýchlosť, nakoniec narazí plnou silou do mora, vzápätí zdvihne relatívne krátke a vysoké vlny, spení ich hrebene a penu rozptýli do ovzdušia. Viditeľnosť sa podstatne zníži. Len niekoľko kilometrov na západ sa vzdušné masy na otvorenom mori upokoja, vlny sa predĺžia a plavba sa stáva pokojnejšou, aj keď ešte nemusí byť všetkému koniec. Pobrežie akéhokoľvek ostrova sa môže stať prirodzenou bariérou zadržiavajúcou vzdušné masy. Tie sa postupne akumulujú, až sa prehupnú cez horský hrebeň v centrálnej časti ostrova a začnú kĺzať smerom k moru, kde opätovne naberú silu. Juhozápadné strany ostrovov preto nie sú vhodné na úkryt pred vetrom bóra. Napriek tomu je plavba v bezveternej časti ostrova bez vysokých vĺn vhodnejšia. Pri výbere kotviska by ste si mali všímať najmä holé svahy ostrovov (bez vegetácie), ktoré sú situované oproti vnútrozemiu a ktoré sú vystavené silným náporom bóry. Zálivy, kde stromy rastú len na svahoch obrátených na juh, sú obzvlášť náchylné na návštevy bóry bez ohľadu na to, na ktorú stranu sa záliv otvára. Zárezy pri úpätiach holých svahov neposkytujú žiadnu ochranu pred vetrom bóra, skôr naopak, práve tu dosahujú vetry silu hurikánu.

Bóra je skôr zimný vietor a ak sa objaví v lete, netrvá dlhšie ako tri dni. Navigácia v oblastiach, kde bóra dosahuje až 9. stupeň Beaufortovej škály, sa vôbec neodporúča pre rekreačné plavidlá, pokiaľ nepatríte medzi profesionálnych alebo adrenalínových športovcov. Medzi tieto oblasti patrí oblasť pod okrajom krasu v Terstskom zálive, hranice Kvarneru až po východné pobrežie Istrie, Kvarner (tu je bóra schopná vytvoriť prúdy s rýchlosťou až 4 uzly), pozdĺž celého Velebitského kanála až po južné pobrežie ostrova Pag, mys Ploče, záliv Brulja (medzi Omišom a Makarskou) a Žuljanská oblasť na polostrove Pelješac.

Bóra dosiahne rýchlosť merateľnú stupňami Beaufortovej škály medzi 9. a 11. a 18. a 22. hodinou. Najslabšia je napoludnie a okolo polnoci.
Okrem bežnej suchej bóry, ktorá sa objavuje počas pekného počasia a tlačí pred sebou masy suchého vzduchu, existuje aj „čierna“ verzia tohto vetra „čierna bóra“. Prichádza s hustými mračnami v sprievode dažďa a trošku teplejšieho vzduchu. Čierna bóra je v skutočnosti určitý druh „spodného spätného prúdu“ alebo „odrazenej vlny“ silnejšieho a vytrvalejšieho vetra široko (jugo), ktorý vzniká nahromadením veľkých más nasýteného vzduchu nad pevninou, najmä v dolinách. Tieto masy sa spätným odrazom vracajú cez hrebene hôr do mora. Čierna bóra sa najčastejšie vyskytuje v severnom Jadrane. Sprevádza ju hrmenie a blýskanie na severe a východe, čo je v oblasti Jadranského mora ojedinelý jav, pretože búrky prichádzajú spravidla zo západu. Čierna bóra je „ťažšia“ a zasahuje ďaleko na otvorené more, niekedy až po talianske pobrežie.

Existujú ešte dva ďalšie typy (smery) bóry.
Prvý z nich fúka zo severu a je známy pod menom tramontana. Je slabší, stálejší a zachováva si smer. S vetrom tramontana sa najčastejšie stretnete v južnej časti Jadranského mora. Väčšinou vzniká pôsobením tých istých úkazov a geometrických činiteľov.

Druhý z nich je zase známy pod menom levanter alebo levanat a fúka zo západu. Podobne ako tramontana, levanter či východné vetry sú miernejšie, stálejšie a ľahšie sa predpovedajú ako bóra. Levanter sa často chybne označuje ako čierna bóra, pretože ho sprevádzajú dažďové zrážky. Avšak pri levanteri teplota neklesá tak dramaticky ako počas čiernej bóry a podobne ako tramontana, levanter netrvá dlhšie ako jeden deň. Levanter sa častejšie vyskytuje v severnej časti Jadranu.

Burin

Burin je „mladším bratom“ bóry a vzniká procesom tepelnej výmeny. V letných mesiacoch sa burin objavuje ráno ako spätná vlna vzdušných más, ktoré predchádzajúci deň natlačil mistrál nad pevninu. Vtedy burin narastá do veľkosti svojho brata a dokonca s ním zdieľa aj iné sprievodné znaky; napr. duje v náporoch, ktoré môžu byť miestami veľmi silné. Keďže vzniká rýchlym nočným ochladzovaním pevniny a vzdušných más, obyčajne smeruje z pevniny na more (mierne doľava). Smer prúdenia teda závisí odo polohy pobežia, napríklad v Terstskom zálive prúdi smerom zo severu až severozápadu. Podobne ako bóra aj silný burin je príznačný pre určité oblasti, napríklad Terstský záliv, Velebitský kanál a oblasť poniže Biokova. V prípade, že ste zakotvili vaše plavidlo v zdanlivo pokojnom zálive na severnom pobreží ostrova v blízkosti pevniny, a ak predpoveď počasia nepočíta s bórou, buďte ostražití! Ale burin nie je bóra, a preto sa môže objaviť aj za úplne iných okolností. Dlhotrvajúci a silný mistrál predošlého dňa je teda jediným spoľahlivým varovným signálom príchodu burina. Ak ste sa ukryli pred mistrálom v niektorom zo severných ostrovných pobreží, nasledujúce ráno počítajte s jeho spätnou vlnou – burinom!
Na tomto mieste by sme mali pridať ešte jednu výstrahu, pretože aj iné vetry môžu pri svojom putovaní naraziť na prekážku, napríklad ostrov, a začať sa správať podľa rovnakej logiky ako burin. Vzdušné masy nahromadené za takýmito prekážkami sa v rýchlych a krátkych náporoch vracajú z druhej strany bariéry. Takýmto prekvapeniam sa nevyhnete ani v zdanlivo bezpečných a uzavretých zálivoch, či hlbokých ústiach riek. Preto tvar akéhokoľvek pohoria, ktoré vytvára okolo kotviska bariéru, si zasluhuje patričnú pozornosť. Buďte veľmi opatrní, ak sa v blízkosti kotviska nachádza strmý svah alebo pásmo pohoria s dlhým hrebeňom, alebo ak takúto bariéru predeľuje priesmyk. Je dosť možné, že krásy ústia riek alebo bezpečných prístavov sú paradoxne výsledkom pôsobenia tých istých vetrov.

V ďalšej časti sa budeme zaoberať najnebezpečnejšími vetrami. Vyššie popísané vetry sú nebezpečné, ak vás zastihnú na mori, ale najmä v blízkosti nebezpečného pobrežia, či pri vašom úteku smerom k prístavu, pred ktorým sa vytvára skutočná zápcha unikajúcich lodí.

Garbin

Garbin je známy aj pod menom libeccio („lebić“) alebo tramontana na severe Jadranu, hoci práve tento názov („tramonto“ znamená v talianskom jazyku západ slnka) nesprávne naznačuje smer, z ktorého do jadranskej oblasti prichádzajú najnebezpečnejší návštevníci. Garbin zvyčajne fúka zo severozápadu alebo západu. Tento búrkový úkaz trvá jednu alebo dve hodiny, pričom sila vetra dosahuje 8., v sprievode vzdušných vírov („pijavica“ alebo „tromba“) 11., ale niekedy aj vyšší stupeň Beaufortovej škály. Takáto sila vetra a mora zmetie plavidlo s váhou niekoľkých desiatok ton na breh do vzdialenosti pár metrov. Pri vetre široko (jugo) sme už uviedli, že príchod takejto víchrice naznačuje predpovedná mapa vysokým tlakom nad južnou alebo centrálnou časťou stredozemia a úzkym pásom nízkeho tlaku, ktorý sa tiahne od Biskajského zálivu smerom na juh Álp a ďalej naprieč severným Talianskom až po oblasť Panónie. Garbin sa na Jadrane objavuje aj po prechode frontálnej vlny. Aj keď garbin zväčša navštevuje južnú časť Jadranu, v poslednom období sa čoraz častejšie objavuje aj na severe.

Garbin má aj kladné stránky – dá sa veľmi presne predpovedať – ale keďže niet ruže bez tŕnia, prvé náznaky jeho príchodu sa objavia v pomerne pokojnom ovzduší len 10 minút pred tým, ako začnú prírodné sily besnieť. Správanie sa tohto počasia najlepšie vystihuje slovný obrat „ticho pred búrkou“. Námorníci plaviaci sa na Jadrane volajú túto víchricu aj „lebićada“.
Prvá výstraha sa objaví na barometri, ktorý rýchlo klesá! Fúka len jemný vánok, obyčajne z východu. Nesledujte východný obzor, pretože garbin prichádza zo západu! Horizont nie je viditeľný (horizont je viditeľná hranica, na ktorej sa obloha zdanlivo stretá s morskou hladinou), pričom spodný okraj hmly smerujúcej na západ je jasne ohraničený. Z hmly sa zanedlho začne vynárať kopovitá oblačnosť (kumulusy) v tvare atómového hríba s jasne ohraničeným spodným okrajom. Ak stúpanie kopovitej oblačnosti zastaví akoby neviditeľný strop a turbulentné silné vetry vymodelujú z kopy nákovy, ktoré sú typické pre búrkové mraky (kumulonimbusy), zostáva vám len niekoľko minút na zabezpečenie lode, najlepšie jej presunom z brehu na otvorené more. Ak ste prinajmenej polhodinu pokojne sledovali rýchly presun väčšieho množstva lodí do prístavu, rozhodne sa vyhnite pokusom ich nasledovať na poslednú chvíľu.
Aj keď nákova, alebo kumulonimbus, dosahuje rýchlosť len 15 – 20 uzlov, nezabúdajte na to, že tento ťažkopádny obor práve pred chvíľou znížil tlak na barometri a teraz nasáva všetok vzduch smerom k tomu neviditeľnému stropu, kde ho studené silné vetry rozmetávajú po celej oblohe. Ak sa práve nachádzate pod základňou oblaku, mala by sa nad vami rozpútať zúrivá búrka s nápormi vetra dosahujúcimi 11. stupeň Beaufortovej škály. Vzápätí vás obkolesí voda, sladká zhora a slaná zdola, a nakoniec sladko-slaná zo všetkých strán.

Nevera

Tak ako je „lebićada“ prejavom hnevu garbina (libeccio), taj je „nevera“ prejavom hnevu búrky s vetrom 6. až 8., no zavše aj 10. stupňa Beaufortovej škály, ak sú poveternostné podmienky podobné ako pri predošlom vetre. No nevera na rozdiel od garbina (libeccio) nepredstavuje až také veľké nebezpečenstvo. Druhý rozdiel spočíva v tom, že tento typ búrky sa častejšie vyskytuje na severe ako na juhu Jadranu. Búrku ohlási silný poryv vetra alebo dlhý, silný nápor vetra, ktorý sa prevalí ponad vašu hlavu ako lavína. Nad oblasťou sa začne rýchlo formovať vertikálna slohová kopa (stratokumulus). Vietor zoslabne, zrážky zosilnejú. Z vyvýšeného miesta na pevnine môžete jasne pozorovať postup kĺzajúceho sa vetra, za ktorým nasledujú stĺpy dažďa a tie pokryjú celú okolitú krajinu. Stĺpy dažďa niekedy doslova pohltia celú loď. Úkaz trvá približne jednu hodinu, hoci všetko sa môže zopakovať v priebehu niekoľkých minút. Tento meteorologický úkaz potrebuje na svoj vznik nestále vrstvenie vzduchu a pokles teploty vo výške nad 3 km v dôsledku vpádu studeného vzduchu. Je typický pre tie oblasti Jadranu, kde sa následkom prehriatia povrchu vytvoria rýchlo stúpajúce vzdušné prúdy a tie niekedy vytvoria v oblakoch „otvory“. Tento úkaz je obyčajne predzvesťou vetrov smerujúcich z miesta takýchto otvorov, nie však na Jadrane. Tu sú otvory v oblakoch poslom búrky, ktoré zapríčiňujú, že dochádza k stúpaniu oblakov, ktoré ich vyplnia ešte pred možným zdvihnutím vetra. Jadranské búrky vznikajú väčšinou nad horúcimi oblasťami údolia rieky Po v Taliansku, odkiaľ prichádzajú nahromadené nestále masy vzduchu a vlhkosti do východnej časti Jadranu v dôsledku rýchleho pohybu západných víchríc. A práve nestálosť týchto más znemožňuje meteorológom predpovedať začiatok búrkovej činnosti. Predpovede počasia prostredníctvom rádia sa tak obmedzia na konštatovanie, že v severnej a centrálnej časti Jadranu treba počítať s možnými búrkami. Samozrejme takáto informácia nám veľmi nepomôže, a tak nám neostáva nič len pozorne sledovať oblohu na západe a venovať pozornosť všetkým možným výstražným znameniam – napríklad husté hromadenie čiernych mrakov nad horizontom stúpajúcich až do najvyšších vrstiev atmosféry a pod.
Ak sa k tomu pridá ešte aj búrkový mrak (kumulonimbus) v tvare nákovy, niet o čom premýšľať. Ďalšími varovnými signálmi sú hrmenie a blýskanie sa, najmä v noci, hoci bez zvukových efektov. Slovný obrat „ticho pred búrkou“, ktorý sme použili pri charakteristike garbina, platí aj v týchto prípadoch. Hrmenie, ktoré sprevádza búrkovú činnosť na západe, často nepočujeme kvôli miernemu východnému brízu, preto by sme sa mali riadiť barometrom, ktorý je najlepším indikátorom búrky. Ak niekoľko hodín pozvoľne klesá napriek relatívne peknému počasiu a po zatiahnutí oblohy rýchlo stúpne o niekoľko milibarov, v priebehu niekoľkých minút sa búrka uvedie úvodným zahrmením a dažďom. Ak sa hodnota barometra relatívne rýchlo vráti na úroveň pred búrkou, je viac-menej po všetkom. Ak sa však hodnota barometra nemení, prichádza ďalšia búrková vlna.


21.11.06